Udalosti / Meniny

12.8.

30 pred Kr. - zomrela Kleopatra VII, posledná vládkyňa Egypta

12.8.

1484 - zomrel Sixtus IV, pápež

12.8.

1689 - zomrel Innocent XI, pápež

12.8.

1804 - v Skalici sa narodil tlačiar Jozef Škarnicel, významný slovenský tlačiar v 40.-70. rokoch 19. stor. Viedol tlačiareň v Skalici, kde tlačil náboženské, politické, náučné, hospodárske a historické práce. Tiež literárne diela slovenských autorov a časopisy, napr.: Slovenské pohľady, Cyrill a Metod, Obzor, Sokol, Letopis MS, almanachy Nitra, Napred, Domovú pokladnicu. Zomrel 1. júla 1877 v Skalici.

12.8.

1822 - narodil sa Heinrich Louis d'Arrest nemecký astronóm

12.8.

1827 - zomrel William Blake anglický básnik, rytec, grafik a ilustrátor

12.8.

1829 - narodil sa župný hodnostár Ján Pálffy V r. 1871-74 bol bratislavským županom. Bol majiteľom zámkov, hradov a palácov, dal prestavať Bojnický zámok. Tiež zberateľ umenia a charitatívny činiteľ. Zomrel 2. júna 1908.

12.8.

1831 - narodila sa Helena Petrovna Blavatská, zakladateľka Teozofickej spoločnosti

12.8.

1848 - zomrel anglický technik, vynálezca Georg Stephenson. Priekopník železničnej dopravy, skonštruoval prvé parné lokomotívy, založil prvú továreň na ich výrobu a staval prvé železnice. Narodil sa 9. júna 1781.

12.8.

1851 - Isaac Singer si dal patentovať šijací stroj

12.8.

1881 - narodil sa Cecil B. DeMille americký režisér

12.8.

1887 - Asaph Hall objavil prvý mesiac planéty Mars, Deimos

12.8.

1900 - zomrel Vladimír Sergejevič Solovjov ruský filozof, teológ, mystik, publicista a básnik

12.8.

1905 - narodil sa Hans Urs von Balthasar švajčiarsky rímskokatolícky teológ († 1988)

12.8.

1922 - narodil sa Miloš Jakeš český komunistický politik

12.8.

1928 - zomrel Ignác Gessay slovenský novinár v amerických krajanských novinách

12.8.

1928 - v Ostrave zomrel český hudobný skladateľ Leoš Janáček Ťažiskom jeho diela sú opery Její pastorkyňa, Káťa Kabanová, Příhody Lišky Bystroušky, Z mrtvého domu. Autor orchestrálnych skladieb Taras Buľba, Symfonietta, zborov, kantát, komorných skladieb. Pedagóg, zberateľ ľudových piesní a organizátor hudobného života. Narodil sa 3. júla 1854 v Hukvaldoch.

12.8.

1930 - narodil sa George Soros, americký biznisman

12.8.

1943 - narodil sa Igor Chamula slovenský pedagóg a politik

12.8.

1947 - narodil sa Ján Süli, slovenský komunálny politik

12.8.

1949 - narodil sa Mark Knopfler, britský hudobník (Dire Straits)

12.8.

1955 - zomrel nemecký spisovateľ Thomas Mann brat Heinricha Manna, otec Klausa Manna. Žil v Mníchove, kde pracoval v satirickom časopise Simplicissimus, no v r. 1933 emigroval. Z diela: Doktor Faustus, Buddenbrookovci, Mário a kúzelník. Mnohé diela boli sfilmované, napr. Smrť v Benátkach, Buddenbrookovci a prekladané do mnohých jazykov. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1929). Narodil sa 6. júna 1875.

12.8.

1964 - zomrel Ian Fleming britský spisovateľ, autor kníh o Jamesovi Bondovi

12.8.

1966 - v Bratislave zomrela poetka a prekladateľka Viera Szathmáryová-Vlčková dcéra literárneho historika J. Vlčka a vnučka V. Paulinyho-Tótha. Dielo: Ulice života, Za domovinou, preklady francúzskej, anglickej a americkej literatúry. Narodila sa 9. júna 1900 v Prahe.

12.8.

1971 - narodil sa Pete Sampras americký tenista

12.8.

1974 - narodil sa Peter Pucher slovenský reprezentant v ľadovom hokeji

12.8.

1982 - v Los Angeles zomrel americký herec Henry Fonda vynikajúci predstaviteľ rolí v sociálnych drámach, westernoch, vojnových filmoch i komédiách. Najznámejšie filmy: Ovocie hnevu, Vojna a mier, Dvanásť rozhnevaných mužov, Bitka v Ardenách, Vtedy na Západe, Moje meno je Nikto, Bitka o Midway. Nositeľ Oscara za stvárnenie hlavnej roly vo filme Na zlatom jazere (1982) a tiež za celoživotnú tvorbu (1981). Otec hercov Petra Fondu a Jane Fondovej. Narodil sa 16. mája 1905.

12.8.

1988 - zomrel Jean-Michel Basquiat americký maliar

12.8.

1992 - zomrel John Cage americký skladateľ a mysliteľ

12.8.

1996 - zomrel Viktor Amazaspovič Ambarcumjan arménsky astronóm

12.8.

2000 - za dosiaľ nevyjasnených okolností sa potopila ponorka Ruského námorníctva K-141 Kursk

12.8.

2008 - vo veku 101 rokov zomrela približne o 8:20 v dome seniorov Archa v Bratislave slovenská herečka, astrologička a spisovateľka Vilma Jamnická "Príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Narodila sa 13. novembra 1906 v českom Barchove ako Vilma Březinová. Korene Vilmy Jamnickej však siahajú do Poľska. Časť života prežila v rakúskom Linzi, no neskôr sa s rodičmi presťahovala do Bratislavy. Ako 19-ročná začala študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom. Na škole pobudla len rok, medicínu študovala od roku 1925 do roku 1926. Viac ako lekárstvo jej totiž učarovalo herectvo, ktorému ostala verná po celý zvyšok života. Štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave ukončila v roku 1929. Ďalších štyridsať rokov, až do roku 1968, bola členkou Činohry Slovenského národného divadla. Po odchode do dôchodku bola naďalej aktívna. Verejnosť ju poznala aj ako spisovateľku a astrologičku. Filmovú kariéru odštartovala ako 48-ročná v roku 1954 v snímke Drevená dedina režiséra Andreja Lettricha. Jamnická sa na filmovom plátne objavila po boku Jozefa Kronera, Karola Machatu, Zdeny Grúberovej, Jána Bzdúcha a iných hereckých osobností. O štyri roky ju Lettrich spolu s Jozefom Medveďom prizvali k spolupráci na filme V hodine dvanástej, kde sa stretlo množstvo hereckých velikánov ako Ladislav Chudík, Eduard Bindas, Viktor Blaho, Jozef Dóczy, Slavo Drozd, Emil Horváth st. a iní. V Jánošíkovi I-II z roku 1963 v réžii Paľa Bielika stvárnila Jamnická slepú babku. Do začiatku 70. rokov ju potom obdivovatelia mohli vidieť len v divadle, no už v roku 1971 sa československému publiku predstavila ako Marina z filmu Keby som mal pušku a tiež ako Deminová z komédie Páni sa zabávajú. Onedlho dostala ponuku účinkovať vo filme Kto odchádza v daždi... (1974) Martina Hollého. Vilma Jamnická nechýbala na "pľaci" ani pri nakrúcaní filmu Biela stužka v tvojich vlasoch z roku 1977, v ktorom stvárnila Kuckovú. So sedemdesiatymi rokmi sa rozlúčila snímkami Kamarátky a Postav dom, zasaď strom, oba z roku 1979. Ďalšiu etapu jej hereckej kariéry pred kamerou uviedla hudobná komédia Ďuro - Truľo z roku 1981. O dva roky zažiarila v televíznej inscenácii Františka Chmiela Cesta na krvavé pole. V rozprávke Osudná cesta z roku 1984 sa objavila so Zdenou Studenkovou, Františkom Dibarborom, Evou Krížikovou, Jozefom Vajdom, Vierou Strniskovou, Máriou Hájkovou a Marošom Kramárom. V tom istom roku ju opäť oslovil režisér Medveď s ponukou účinkovať v koprodukčnej dráme Na druhom brehu sloboda a zahrala si aj v rozprávke Loktibrada. V roku 1985 sa blysla vo filme Kára plná bolesti a o rok neskôr ju už diváci spoznali ako Cilku v muzikáli Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu. Po Lettrichovej dráme Hody (1987) so silným ženským obsadením v zostave Vilma Jamnická, Eva Večerová, Marta Sládečková, Eva Kristínová a Eva Jakoubková, hrala v Strašidlách z vikýře (1987). Neodmietla ani ponuku hrať vo filmoch Vlakári (1988) a Chlapská dovolenka (1988). V prelomovom roku 1989 mali premiéru Prstienky z kukučiny. Po zmene režimu jej dal ako prvý šancu Juraj Jakubisko vo filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý z roku 1992. Jamnická na tomto filme pracovala v hereckom kolektíve s Deanou Horváthovou, Dagmar Havlovou - Veškrnovou, Jurajom Kukurom, Ľubomírom Paulovičom, Stanom Dančiakom, Vladimírom Jedľovským, Oľgou Zöllnerovou a inými poprednými hercami. V roku 1994 hrala v snímke Díky za každé nové ráno. Zatiaľ posledná rozprávka, v ktorej účinkovala, bolo Tajomstvo šťastia Jozefa Holeca z roku 1995. O dva roky ju ako deväťdesiatničku "povolal do služby" Jakubisko vo filmovom podobenstve Nejasná zpráva o konci světa. Naposledy sa s novou nastupujúcou generáciou hercov zastúpenou Monikou Hilmerovou a Zuzanou Norisovou, stretla v televíznej inscenácii Kovladov dar v roku 1998. Šarmantná dáma bola manželkou avantgardného režiséra, pedagóga a divadelníka Jána Jamnického. Od rozvodu s ním žila vyše 50 rokov sama. K ich spoločnému životu sa v spomienkach vrátila v knihe Léta a zimy s Jánom Jamnickým z roku 1985. O ich vzťahu hovorila, ak o "trýznivom, hraničiacom so šialenstvom". Na druhej strane ju podľa jej slov "fascinoval a magnetizoval".