Udalosti / Meniny

31.10.

Deň reformácie

31.10.

802 - Nikefor I. sa stal byzantským cisárom

31.10.

1517 - Martin Luther uverejnil 95 téz. Evanjelická cirkev v tento deň oslavuje deň reformácie

31.10.

1632 - narodil sa holandský maliar Jan Vermeer van Delft, najvýznamnejšia osobnosť delftskej maliarskej školy 17. stor. Autor kompozícií z denného života, situovaných do interiérov, na ktorých majstrovsky pracoval so svetlom. Zomrel 15. decembra 1675.

31.10.

1705 - narodil sa Klement XIV., pápež († 1774)

31.10.

1793 - narodil sa James Dunlop, austrálsky astronóm

31.10.

1795 - v Londýne sa narodil anglický romantický básnik John Keats, pôvodne ránhojič a lekárnik. Autor ód a poém: Endymion, Isabella, Hyperion. Napísal básnické poviedky Lamia a Predvečer svätej Anežky. Zomrel 23. februára 1821 v Ríme.

31.10.

1821 - narodil sa Karel Havlíček Borovský, český spisovateľ, novinár a († 1856)

31.10.

1835 - narodil sa Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer, nemecký chemik

31.10.

1879 - zomrel Jacob Abbott, americký spisovateľ kníh pre deti

31.10.

1918 - zomrel rakúsky maliar Egon Schiele. Predstaviteľ expresionizmu, ktorého dielo sa vymykalo predstavám dobrého vkusu súčasníkov. Odmietol dekoratívnosť viedenskej secesie a do jej protikladu postavil realitu života, telesnosť. Umelecky sa presadil v r. 1909-10 a počas nasledujúcich deviatich rokov vytvoril asi 3 000 kresieb a farebných listov. Narodil sa 12. júna 1890.

31.10.

1920 - narodil sa Dick Francis, britský spisovateľ detektívok

31.10.

1920 - v Berlíne sa narodil svetoznámy nemecký fotograf Helmut Newton. Fotografovať začal v rodnom meste ako 12-ročný. V r. 1938 ušiel pred nacizmom do Singapúru, neskôr do Austrálie, kde sa profiloval ako umelecký fotograf. V r. 1956 sa vrátil do Európy, žil v Londýne, Paríži a Monte Carle. Pred jeho objektívom sa vystriedali špičkové modelky, hollywoodske hviezdy i politici. Zahynul v Los Angeles pri tragickej nehode 23. januára 2004.

31.10.

1922 - Benito Mussolini sa stal predsedom vlády Talianska

31.10.

1926 - zomrel Harry Houdini, americký iluzionista (* 1874)

31.10.

1928 - v Turí sa narodil tanečník, choreograf a režisér Juraj Kubánka. Začínal ako tanečník v Liptovských Sliačoch, ako vysokoškolák založil a viedol v Bratislave skupinu Odzemkári, ktorá sa neskôr stala mužskou tanečnou zložkou Lúčnice. Jeden zo zakladateľov Slovenského ľudového a umeleckého kolektívu (SĽUK) v r. 1949, pôsobil tu ako tanečník, choreograf, neskoršie umelecký vedúci tanca a režisér. V r. 1957 absolvoval štúdium choreografie tanca na VŠMU v Bratislave. Popri Nosáľovi najväčšia osobnosť javiskovej choreografie ľudového tanca.

31.10.

1930 - narodil sa americký kozmonaut Michael Collins, pilot veliteľskej kabíny kozmickej lode Apollo-11, ktorá pristála 20. júla 1969 na Mesiaci.

31.10.

1939 - zomrel Otto Rank, rakúsky psychológ

31.10.

1946 - narodil sa Stephen Rea, írsky herec (Hra na plač)

31.10.

1950 - narodila sa britská architektka irackého pôvodu Zaha Hadid, ktorá bola ako prvá žena v r. 2004 ocenená Pritzkerovou cenou - najprestížnejším ocenením pre architektov. Z realizovaných projektov: hasičská zbrojnica v nemeckom Weili nad Rýnom, skokanský mostík v rakúskom Innsbrucku, Rosenthalove stredisko súčasného umenia v Cincinnati, USA.

31.10.

1955 - narodil sa Anton Blajsko, slovenský politik

31.10.

1959 - narodil sa Neal Stephenson, americký spisovateľ

31.10.

1961 - narodil sa Peter Jackson, novozélandský filmový režisér (trilógia Pán prsteňov)

31.10.

1980 - v Prahe zomrel český herec, dramatik, spisovateľ Jan Werich, predstaviteľ medzivojnovej avantgardy, jedna z najobľúbenejších osobností svojej doby. Spolu s Jiřím Voskovcom založili pred 2. svet. vojnou v Prahe Osvobozené divadlo, kde vytvorili dvojicu klaunov V+W. Hrali v množstve divadelných hier, ktoré si sami napísali a nakrútili aj niekoľko filmov, napr. Hej rup, Svět patří nám. Počas okupácie pôsobili obaja v USA. Po vojne sa vrátili do Československa. J. Voskovec neskôr emigroval, J. Werich zostal a bol členom viacerých divadiel v Prahe. Hral vo filmoch: Císařův pekař a pekařův císař, Byl jednou jeden král, Až přijde kocour, v televízii Uspořená libra, Medvěd. Vydal rozprávky a prózy: Fimfárum, Tři veteráni, Italské prázdniny, Potlach. Narodil sa 6. februára 1905 v Prahe.

31.10.

1982 - narodil sa Tomáš Plekanec, český hokejista

31.10.

1984 - sikhskými členmi svojej stráže bola zavraždená indická politička Indira Gándhíová, dcéra Džaváharlála Nehrúa, prvého nezávislého premiéra nezávislej Indie, nebola v príbuzenskom vzťahu s Máhatmá Gándhím. Dlhoročná predsedníčka strany Indického národného kongresu, v r. 1966-77 a 1980-84 bola predsedníčkou vlády. V r. 1980-84 zápasila s rastúcim separatizmom a náboženským napätím. V zahraničnej politike stála na čele hnutia nezúčastnených krajín. Narodila sa 19. novembra 1917.

31.10.

1992 - pápež Ján Pavol II. predniesol vo Vatikáne vyhlásenie, ktorým katolícka cirkev rehabilitovala Galilea Galileiho. Zároveň vyzval cirkevnú hierarchiu, aby sa podobný prípad už nikdy viac neopakoval.

31.10.

1993 - zomrel River Phoenix, americký herec (zomrel na predávkovanie drogami)

31.10.

1993 - v Ríme zomrel taliansky filmový režisér a scenárista Federico Fellini, klasik svetovej kinematografie. Do kinematografie vstúpil s vlnou neorealizmu (spoluautor filmu Rím, otvorené mesto, réžia R. Rossellini). Za filmy Cesta, Cabiriine noci, Amarcord a 8 1/2 získal Oscarov v kategórii najlepší zahraničný film. Silná spätosť Felliniho s Rímom sa prejavila vo filmoch Sladký život, Satyrikon a Roma. Ďalšie filmy: Giulietta a duchovia, Casanova, Mesto žien, A loď pláva, Ginger a Fred, Hlas Mesiaca, Interview. V r. 1993 dostal Oscara za celoživotné dielo. Jeho manželkou bola herečka Giulietta Masina. Narodil sa 20. januára 1920 v Rimini.

31.10.

2008 - Evanjelická cirkev oslavuje deň reformácie - výročie dňa, kedy teológ Martin Luther dal vyvesiť v roku 1517 na dvere zámockého kostola v nemeckom meste Wittenberg svojich 95 téz otvorene vystupujúcich proti Pápežskému učeniu o odpustkoch Svetový deň sporenia, vyhlásený na 1. kongrese sporiteľov v Miláne v r. 1924