Udalosti / Meniny

15.10.

Deň bielej palice (Svetová únia nevidiacich, WBU)

15.10.

70 pred Kr. - narodil sa Vergilius, básnik

15.10.

1389 - zomrel Urban VI. pápež

15.10.

1564 - zomrel Andreas Vesalius flámsky lekár a anatóm

15.10.

1582 - vo väčšine katolíckych krajín začal platiť Gregoriánsky kalendár. Po 4. októbri nasledoval hneď 15. október.

15.10.

1589 - zomrel Jakub Zabarella, taliansky filozof a logik

15.10.

1750 - vznikla Hlavná výpravňa poštových vozov, ktorá riadila dopravu v Rakúsko-Uhorsku

15.10.

1804 - zomrel Antoine Baumé, francúzsky chemik

15.10.

1814 - narodil sa Michail Jurievič Lermontov ruský básnik, prozaik, dramatik. Klasik ruského romantizmu. Autor lyriky: Novic, Démon, Premeny démona, drámy: Maškaráda a prvého ruského psychologického románu Hrdina našich čias. Zahynul v súboji 27. júla 1841

15.10.

1844 - narodil sa Friedrich Nietzsche, nemecký filozof, predstaviteľ iracionalizmu a voluntarizmu. Neveril poznávacej sile rozumu, prameňom poznania je podľa neho intuícia, postihujúca základný princíp života - vôľu k moci. Z diela: Zrodenie tragédie z ducha hudby, Tak riekol Zarathustra, Mimo dobra a zla a i. Výrazne ovplyvnil vývoj filozofie v druhej pol. 19. a hlavne v 20. stor. Zomrel 25. augusta 1900.

15.10.

1897 - v Odese sa narodil ruský spisovateľ Iľja Iľf, vl. m. Iľja Arnoľdovič Fajnziľberg. Spoločne s J. Petrovom písali humoristické romány: Dvanásť stoličiek, Zlaté teľa, v ktorých spojili zmysel pre situačnú komiku s kritikou sovietskej moci. Autor reportážnych a fejtonistických kníh Amerika bez poschodia a i. Zomrel 13. apríla 1937 v Moskve.

15.10.

1900 - zomrel Zdeněk Fibich, český skladateľ (* 1850)

15.10.

1917 - zomrela holandská revuálna tanečnica Mata Hari, vl. m. Margaretha Geertruida Zelleová. Pôsobila v Paríži, bola milenkou nemeckých i francúzskych vysokých vládnych úradníkov a dôstojníkov. Počas 1. sv. vojny francúzska špiónka, pre podozrenie, že je tiež nemeckou agentkou ju Francúzi zatkli, obvinili zo špionáže a popravili. Narodila sa 7. augusta 1876.

15.10.

1920 - v New Yorku sa narodil americký prozaik Mario Puzo. Preslávil sa románom Krstný otec, čerpajúcim z prostredia talianskej mafie. Ďalšie romány: Posledný Don, Sicílčan, Temná aréna. Zomrel 2. júla 1999.

15.10.

1923 - narodil sa Italo Calvino, taliansky spisovateľ († 1985)

15.10.

1926 - narodil sa Evan Hunter (Ed McBain) americký spisovateľ detektívok

15.10.

1926 - narodil sa Michel Foucault, francúzsky filozof († 1984)

15.10.

1929 - narodil sa Milorad Pavič, srbský spisovateľ

15.10.

1930 - narodil sa Pulat Babadžanovič Babadžanov, tadžický astronóm

15.10.

1931 - narodil sa Avul Pakir Jainulabdeen Abdul Kalam prezident Indickej republiky

15.10.

1935 - v Bratislave sa narodil slovenský herec Ivan Mistrík. S herectvom začal už ako dieťa prostredníctvom rozhlasu. Pôsobil v divadlách vo Zvolene a Bratislave. Roku 1965 získal angažmán v SND. Bol významným slovenským charakterovým hercom stvárňujúcim najmä morálne čistých a hlboko cítiacich hrdinov. Od roku 1951 účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách, filmoch i v rozhlasových hrách. Zomrel roku 1982.

15.10.

1940 - premiéra filmu Diktátor, ktorý bol paródiou fašizmu a Adolfa Hitlera (autor a režisér Charlie Chaplin)

15.10.

1946 - zomrel Hermann Göring, spáchal samovraždu tesne pred popravou; nacistický maršál a politik

15.10.

1953 - narodil sa Walter Jon Williams americký spisovateľ

15.10.

1959 - narodila sa Sarah Fergusonová bývalá manželka princa Andrewa

15.10.

1980 - v Bratislave zomrel politik a štátnik Alexander Mach. Od r. 1939 hlavný veliteľ Hlinkovej gardy, v r. 1940-45 minister vnútra a podpredseda vlády. Predstaviteľ radikálneho pronemeckého krídla v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS), úzko spolupracoval s Nemeckom. Na konci vojny utiekol do Rakúska, Američania ho však vydali do ČSR. V r. 1947 bol odsúdený na 30 rokov väzenia, neskôr mu trest zmiernili na 25 rokov a v r. 1968 ho amnestovali. Narodil sa 11. októbra 1902 v Palárikove.

15.10.

1981 - narodil sa Radoslav Židek, slovenský snoubordista

15.10.

1984 - v Himalájach po výstupe na Mount Everest tragicky zahynul horolezec, majster športu Jozef Psotka. Na Everest vystúpil poľskou cestou v JZ stene bez kyslíka spolu so Zoltánom Demjánom. Psotka sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach.

15.10.

1990 - v Bratislave zomrel sochár Alexander Trizuljak. Študoval na SVŠT v Bratislave a na AVU v Prahe. Autor abstraktných diel i postáv slovenskej kultúry. Jeho najznámejším dielom je socha vojaka na bratislavskom Slavíne. Venoval sa tiež organizačnej práci vo Zväze slovenských výtvarných umelcov a v Slovenskom fonde výtvarných umení, zaslúžil sa o založenie viacerých galérií a stredných umeleckých škôl. Narodil sa 15. mája 1921 vo Varíne.

15.10.

1990 - Michailovi Gorbačovovi bola udelená Nobelova cena za mier. Sovietsky a ruský politik Michail Sergejevič Gorbačov (1931) bol predstaviteľom perestrojky a glasnosti. Popularitu získal vďaka zahraničnej politike, keď začal proces rozpadu a zániku sovietskeho impéria. Uzatvoril mnohé dohody s USA o znížení zbrojenia, presadil odchod sovietskych vojsk z Afganistanu, súhlasil so zjednotením Nemecka. V r. 1991 sa stal prvým a jediným prezidentom ZSSR, augustový komunistický puč v tom istom roku znamenal jeho politický pád a rozpad ZSSR.

15.10.

1997 - k Saturnu odštartovala americko-európska kozmická sonda Cassini-Huygens.

15.10.

2000 - zomrel Konrad Emil Bloch, americký biochemik nemeckého pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu spolu s Feodorom Lynenom (1964) za objav mechanizmu premeny cholesterolu a mastných kyselín v ľudskom organizme. Narodil sa 21. januára 1912.

15.10.

2001 - zomrel Ján Klimo, slovenský herec a divadelný režisér

15.10.

2003 - Čína vyslala do vesmíru svojho prvého kozmonauta. Stala sa po Rusku a Spojených štátoch amerických treťou krajinou, ktorá úspešne vyslala človeka do vesmíru. Na palube bol jeden kozmonaut, 38-ročný Jang Li-wej krúžil v lodi Šen-čou 5 okolo Zeme 21 hodín a 30 minút.

15.10.

2004 - sunskí moslimovia zahájili ramadán